ROZDIEL MEDZI KRESŤANSKOU A NEKRESŤANSKOU MODLITBOU

            Začnem spomienkou. Mal som v škole poslednú hodinu a už som bol hladný. Keď skončila, utekal som a naraz ma zastavili, že nejaká dáma chce so mnou hovoriť. „Teraz?!“ pomyslel som si. „Tak to ďakujem pekne...“
            Mala na sebe žltý plášť. Priznala sa, že je budhistickou rehoľníčkou a ich kláštory sú predovšetkým v Japonsku. Tam sú ale kláštory mužské. Ona žije vo Švajčiarsku. Hovorila perfektne po francúzsky. Študovala mystiku a so mnou chcela hovoriť o mystike kresťanskej.
            Začali sme sa zhovárať. Zabudol som na obed. „Aká je mystická schéma v kresťanskej literatúre?“ opýtala sa. Zobral som papier, nakreslil som horu Sinaj, Karmel... Ona povedala, že v budhistickej literatúre je to podobné. A kládla aj ďalšie otázky ohľadom mystiky.
            Až z nej vyšla otázka: „A aký je rozdiel medzi kresťanskou a budhistickou mystikou?“ Vtedy som ju poprosil, aby dovolila ona klásť otázky mne.  Opýtal som sa: „Keď sa modlíte, čo tým chcete dosiahnuť?“ Ona: „Spojenie s Bohom.“ Ja na to: „Súhlasím s tým, ja tiež...“
            A pýtal som sa ďalej: „Už nejaký človek v tomto živote dosiahol spojenie s Bohom?“ Ona: „To je túžba všetkých ľudí, ale v tomto živote ho ešte nikto nikdy nedosiahol.“ Bola to krásna odpoveď, ktorú som neskôr zverejnil v L´Osservatore Romano.
            Ja jej na to: „V istom historickom okamihu sa Boh a človek spojili v jednej osobe – v Ježišovi Kristovi. Človek sa spojil s Bohom a preto sa my, kresťania, modlíme „skrze nášho Pána Ježiša Krista.““
            Toto je rozdiel medzi kresťanskou a budhistickou modlitbou. Metód, ako sa modlíme, je veľa. V kresťanstve i v budhizme. Ale metóda sama osebe nie je ničím. Dôležité je vedomie, že keď sa modlím, obraciam sa k Bohu skrze Ježiša Krista.
            Modlitba má veľký význam pri ekumenických stretnutiach. Aj Ján Pavol II. sa v Assisi  stretol v roku 1986 s predstaviteľmi iných náboženstiev (mohamedánmi, budhistami, hinduistami, animistami atď.) k modlitbe. Dodnes ho za to mnohí kritizujú. On sa ale nemodlil modlitby iných vierovyznaní. On modlitby iných počúval. Nie je možné opakovať to, čo nepatrí k našej viere. Ale vždy je možné modlitbe iných načúvať.

(spracované podľa prednášky kardinála Špidlíka seminaristom)